Záznam: https://www.youtube.com/watch?v=GR1Srw4zdtY
Naša civilizácia dosiahla stav, kedy ovplyvňuje okolitý svet nie len lokálne, ale aj globálne. Od počiatku priemyselnej revolúcie dokázali ľudia zvýšiť koncentráciu skleníkových plynov na úroveň, aká panovala na Zemi naposledy pred 15 až 20 miliónmi rokov. A dokázali sme to urobiť veľmi rýchlo. Dokonca tak rýchlo, že v najbližších desaťročiach a storočiach hrozia nezvratné zmeny podnebia na celej planéte. Aký veľký bude ich rozsah a v konečnom dôsledku aj smer bude závisieť predovšetkým od toho, ako v najbližších rokoch a desaťročiach vyriešime našu závislosť od fosílnych palív.
Medzivládny panel pre zmenu klímy (IPCC) zverejnil začiatkom augusta tohto roku prvú časť šiestej hodnotiacej správy o stave poznania prebiehajúcej zmeny klímy (AR6 IPCC: Climate Change 2021: The Physical Science Basis). Správa, porovnaní s predošlými materiálmi IPCC vyjadruje, okrem iného, významne vyššiu mieru vedeckej a odbornej istoty, že (i) súčasné otepľovanie a zmena klímy sú spôsobené výlučne antropogénnymi faktormi (primárne ide o rastúce emisie fosílneho uhlíka v množstve približne 50 mld. ton CO2eq/rok z priemyslu, energetiky, dopravy a odlesňovania), (ii) rýchlosť otepľovania ako aj rozsah dopadov pozorovaných na planéte akcelerujú (z hľadiska dopadov, rastie ich priestorový rozsah a frekvencia výskytu), (iii) súčasné pozorované prejavy extrémneho počasia (predovšetkým rastúca frekvencia dlhších a extrémnejších vĺn horúčav, intenzívnejšie lejakové zrážky, prípadne aj plošne rozsiahlejšie povodne a záplavy) a ich rastúca početnosť v mnohých regiónoch sveta sú bezprostredným prejavom prebiehajúcej zmeny klímy, a že (iv) s pokračujúcim otepľovaním bude ich rozsah a extrémnosť významne narastať.
Na prednáške sa dozvieme o záveroch IPCC , ktoré sa priamo dotýkajú aj Európy, resp. Slovenska – rýchly regionálny nárast teploty vzduchu, rast intenzity krátkodobých zrážok, ako aj pozorované častejšie prejavy extrémneho počasia vieme v mnohých charakteristikách priamo doložiť aj meraniami na území Slovenska. Veľkým problémom, a to nielen na Slovensku, je v posledných dvoch až troch desaťročiach nárast sucha a pokles dostupnosti vodných zdrojov.
Prednášajúci Mgr. Jozef Pecho vyštudoval odbor fyzickej geografie a geoekológie na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského (UK) v Bratislave, v rámci ktorého sa špecializoval na meteorológiu a klimatológiu. V rokoch 2005 – 2011 pôsobil a od roku 2016 znovu pôsobí ako klimatológ na Odbore klimatologickej služby Slovenského hydrometeorologického ústavu v Bratislave. V rokoch 2011 – 2016 pracoval ako odborný pracovník na Ústave fyziky atmosféry Akadémie vied ČR. V súčasnosti sa uchádza o ašpirantúru (PhD) na Katedre astronómie, fyziky Zeme a meteorológie (Fakulta matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave) s témou „Dynamický downscaling ERA-Interim údajov pre územie Slovenska (využitím regionálneho klimatického modelu ALADIN). Vo vedeckej oblasti sa zaoberá štatistickým modelovaním extrémnych zrážok (a extrémov počasia všeobecne), výskumom premenlivosti klímy a klimatickej zmeny, ako aj hodnotením jej regionálnych dopadov, predovšetkým na území Slovenska. V poslednej dobe veľkú pozornosť venuje problematike modelovania klímy využívaním globálnych a regionálnych klimatických modelov. Širší priestor tiež venuje popularizácii meteorológie a klimatológie.
Pripravila: Hana Dojčanová
Záznam: Pavel Bohuš
