Od útleho detstva som chcel byť stavbárom, čo sa mi aj celkom podarilo.S manželkou Majkou som úspešne ženatý už niekoľko desiatok rokov a máme dve dobré deti. Dcéra Stanka je ekonómka a tak ako ja má svoju prácu rada. Mladší syn Juraj je psychológ a tiež ním chcel byť od detstva. Vnúčence Peťko a Dominika sú už veľké a neustále nám robia len radosť. Čo viac si možno priať.
SPŠ stavebná s maturitou v Bratislave. Špecializácia :pozemné stavby.
od roku 1968 do roku 1990 samostatný stavbyvedúci v Pozemných stavbách na výstavbe veľkej administratívnej budovy a obchodu,potom celkom 7 veľkých základných škôl, 2 materských škôl,a jednej nemocnice na Kramároch. Potom od roku 1990 ako konateľ stavbnej firmy pre výstavbu striech a neskoršie i fasád. Zakladateľ Cechu strechárov Slovenska od r.1997 a od r. 2009vo vedení Slovenského živnostenského zväzu.
Doteraz neboli. Ale plánujem sa zapojiť do niečoho zaujímavého. Alebo i celkom bežného.
Najväčším koníčkom sú pre mňa strechy, teda vlastne moja profesionálna práca. Zaoberám sa nimi s radosťou a ešte som aj za to platený. Druhým koníčkom je zveľaďovanie pravej slovenskej multifunkčnej záhrady. Zatiaľ na ňu ešte nemám patent,ale.... Tretím koníčkom je nielen sledovanie celospoločenského diania, ale i aktívna účasť v ňom, pokiaľ tomu podmienky a okolnosti sú naklonené.
Problémy s ktorými sa v živote stretávame nie sú na to ,aby nás znechucovali, ale na to aby sme ich čo najlepšie vyriešili a kráčali ďalej. Niet problému, ktorý by nemal riešenie. Každá prekážka je len mílnikom toho, aby sme poznali že sme sa znovu posunuli ďalej. Prehnaný optimizmus je vždy lepší, ako i umiernený pesimizmus. Ale treba vždy vopred rátať s tým najhorším, čo môže prísť. Potom je akákoľvek udalosť lepšia, ako sme čakali.
