Som kandidátom na člena kontolnej skupiny v Mense Slovensko.
A píšem zopár slov, že prečo by som to mal byť ja a že vraj aby ma aj v tých vzdialenejších končinách Slovenska poznali.
Keďže som pôvodom z tých vzdialenejších končín, tak ma snáď budú voliť aj tam.
Kontrolovať som začal presne na 184 výročie dobytia Bastily, ktoré som oslávil mohutným revom v Krompašskej nemocnici.
Potom som prvých 18 rokov kontroloval rôzne inštitúcia zväčša v Spišskej Novej Vsi.
Po zdanlivo úspešnej kontrole miestneho Gymnázia som prijal zopár rozhodnutí, ktoré ma posunuli smerom k ďalším kontrolám vo Zvolene.
Tu som na TU Zvolen zavŕšil úspešne kontrolu Fakulty ekológie a environmentalistiky o čom existuje aj tvrdý svetlomodrý obal s diplomom a vraj nezmazateľná stopa pred mojim menom.
Takto rozbehnutý som sa vybral cestou kontrol v rozličných inštitúciách, mestách a vzťahoch, čo ma napokon priviedlo k implementácii životnej múdrosti: Raz si hore, raz si dole.
A preto pracujem pre spoločnosť zaoberajúcu sa montážou a servisom výťahov. Kontrolujem kolegov aby sa im pri práci nič nestalo. Je to práca na plný úväzok.
Ako by som rozviedol svoj súkromný život? Som fanúšikom druhých šancí a dávam do toho všetko. V septembri sa ukáže výsledok. Ten prvý má už 15 rokov a mám z neho radosť.
Zvyšok voľného času venujem svojim koníčkom, ktoré kontrolujem s lupou a pozerám sa im na zúbky. Okrem filatelie ma zabáva aj tréning kontrolovaných prejavov násilia voči svojim blížnym, kde sa radšej nechávam kontrolovať trénerom.
Od takéhoto jednotvárneho života sa občas uchýlim k trvaloudržateľnej architektúre, kde sa v mimovládnom sektrore s nepravidelnou pravidelnosťou zahrabávam medzi slamu a hlinu staronových stavieb.
Aj tam som pre istotu v dozornej rade. Čert nikdy nespí, čo musím pravdaže stále kontrolovať.
Ale inak som normálny. Ako hocikto z 2% populácie.
Myslím, že budem dobrým kontrolórom, napriek tomu, že pôvodne som chcel byť v Mense nástenkárom, ale vraj taká funkcia neexistuje.
Však ja to ešte (ak ma zvolíte) skontrolujem!
