K napísaniu nasledovného príspevku ma vyprovokovala jedna z reakcií k včerajšiemu FB návrhu Andreja Aleksieva na vytvorenie hudobnej kapely v Mense. Osobne to vnímam ako predvolebnú kortešačku, ale to je OK, patrí to k voľbám. Uvedenú reakciu sem dám presne:
"Ja niesom hudobník. Posledné obdobie mám ale hroznú túžbu založiť punkovú kapelu v ktorej by sme robili nervy náckom. Neviem spievať tak by som tam spieval. Hľadám ľudí čo nevedia hrať na bicie, basu a na gitaru."
Mňa fakt šokuje myšlienkový pochod človeka, ktorý o niečom podobnom uvažuje. Kto dosiahol u takéhoto človeka zmenu myslenia, že niečo takéto považuje za normálne a dokonca za chvályhodné? Predpokladám, že sa to týkalo "geniálneho" nápadu rušiť nedávne stretnutie v BA, ktorého sa zúčastnila aj Marine Le Pen a podobní. Osobne v tom nenachádzam žiaden prvok slušnosti. Krik, rámus, skákanie do reči sú techniky používané stranou, ktorá nemá argumenty.
V Mense som už viac ako 8 rokov. Pomerne dlho som sa odhodlával ísť na testy, keďže nemám rád zlyhania, ale nakoniec som sa odhodlal. Moje prvé návštevy v Mense boli veľmi opatrné, ale postupne sa mi zapáčili témy, okolo ktorých sa točili naše stretnutia. Moja manželka si takisto ľudí v Mense obľúbila a rada sa spolu so mnou zúčastňuje aj stretnutí. V poslednom období ale vnímam určité (z môjho pohľadu negatívne) zmeny. Osobne sa mi to spája (nemusí to tak byť) s príchodom p. Mesíka, najprv ako nečlena, neskôr ako člena Mensy a jeho politicky ladených príspevkov (aspoň v začiatkoch) a viacerých doslova politických, jednostranne orientovaných prednášok. Pred týmto obdobím nikto neriešil politickú orientáciu členov, dnes sa bežne objavuje už aj v diskusiách (pravdepodobne len vďaka vyššiemu IQ, sa v Mense naďalej stretávame a normálne sa bavíme, za čo som neskonale vďačný). Podobne ako na Slovensku (ale prakticky aj po celom svete) sa podarilo aj ľudí v Mense rozdeliť na 2 tábory z pohľadu vnímania domácich aj svetových udalostí:
1) Tých, ktorí ako hlavný a jediný zdroj informácií využívajú SME, DenníkN. A ako hlavný zdroj zábavy stránku zomri.sk,
2) A tých, ktorí si dovolia čerpať zo zdrojov, ktoré sú zakázané stránkou kospiratori.sk (tu chcem vyjadriť vďaku za niektoré zaujímavé zdroje o ktorých som predtým nevedel), a dovolia si pochybovať o nespochybniteľných pravdách, uvedených vo vyššie uvedených zdrojoch.
Sám seba sa považujem za človeka, ktorý sa snaží čo najviac sa priblížiť k pravde. O tom, čo je alebo nie je pravda som samozrejme ochotný diskutovať a prípadne aj zmeniť svoje vnímanie, ale len na základe argumentov, podľa možnosti bez zvukovej kulisy punkovej kapely. Práve platformu Mensy som považoval za priestor, ktorý by mal byť otvorený rôznym interpretáciám udalostí okolo nás. Predpokladal som, že svoju výnimočnosť by mohli (a mali) využiť na vyhodnotenie dostupných informácií k tomu aby sa dopátrali k skutočnému pochopeniu udalostí okolo nás, ale predovšetkým dôvody, ktoré k nim viedli. Svoju cestu poznania si musí prechádzať každý sám za seba, ale dobrovoľne sa odstrihnúť od zdrojov informácií a čerpať len z jedného znamená, že sa dobrovoľne vzdávam slobody rozhodovania. Lebo ľudia sú riadení informáciami. Pri akomkoľvek rozhodnutí človek vždy vychádza z informácií, ktoré má.
Príjemný deň.
