Chcem sa vas opytat na nazor na temu nad ktorou dlhsie premyslam. Pred takymi 10 rokmi som velakrat pocul ze technologie a pocitace dosiahli svoj strop a uz sa moc nemaju kam posuvat co v dnesnom svete znie ako hlupost kedze kazdy rok sa otvoria jedny dvere co nas postavi pred sto dalsich. Viem ze rovnaku vec si mohli povedat v kazdom obdobi poslednych sto rokov ale dnes naozaj zijeme v dobe kedy sa ani nestihneme ohriat pred prichodom uplne ineho sveta. Prichod AI a ostatnych techologii v dnesnej forme len nabada k myslienke kolko moznych smerov a scenarov a kolko pomoci vo vede umoznia v nasledujucich rokoch a kedze sme ako na beziacom pase z ktoreho sa neda zist myslite si ze existuje finalny vynalez? Co ak sa podari spojit kvarky a galakticke filamenty v teoriu vsetkeho teda jedinu rovnicu? Co ak badavy tvor nebude mat po com badat? Vyriesi nekonecna sila vo fyzickom svete nase konflitky v tom duchovnom (vnutornom)? Kam by to vobec viedlo s konfliktnou naturou cloveka?
Predbiehame prirodu a medicina je dokazom ze si svet ohybame podla svojho obrazu.
"Čím viac o tom premýšľam, tým viac som presvedčený, že nikto sa skutočne nebojí, že umelá inteligencia prebere kontrolu nad svetom alebo niečím podobným. Čo ich skutočne desí je, že niekto by mohol dokázať, raz a navždy, že vedomie môže vzniknúť z hmoty. A trochu chápem, prečo to považujú za také desivé. Ak dokážeme vytvoriť bytosť s vedomím, čo to znamená pre dušu? Bez záhady, ako by sme mohli vidieť samých seba ako niečo iné ako stroje? A ak sme stroje, akú nádej máme, že smrť nie je koniec? Čo ľudí naozaj desí, nie je umelá inteligentná technológia v počítači, ale "prirodzená" inteligencia, ktorú vidia v zrkadle."
Musim priznat ze ste ma presvedcili ze veci nebudu len take ciernobiele ako som ich najprv videl preto som moj predosly blog zmazal a chcel by som zacat znova.